Odnaučili sme ich učiť sa!

Autor: Drahomír Krčmárek | 3.3.2016 o 6:00 | Karma článku: 7,86 | Prečítané:  2060x

Všetci sa v nich vidíme, v našich deťoch. Sú hravé, veselé, nápadité, rýchlo sa učia, napredujú... až kým neprídu do školy.

Máme aj šikovných, múdrych a najmä vzdelaných učiteľov. Tak ako je možné, že dosahujeme také slabé výsledky v testovaní PISA? Na prvom stupni ZŠ to ešte ujde. Aj vďaka zanieteným učiteľkám, ktoré sú pre naše deti, ako druhé mamy.

Potom príde druhý stupeň a tu v istej chvíli akoby uťal. Mám taký pocit, že tu je najväčší alebo hlavný problém slabých výsledkov nášho školstva. Nedá sa povedať žeby tie naše deti razom osprosteli. Všetko čo ony potrebujú, to ovládajú, či dokážu sa rýchlo naučiť. Kúpte im dnes smartfón a ak nie dnes, tak hneď zajtra ho už „dokonale“ používajú.

Tak kde je potom chyba? Napriek úpornej snahe pedagógov, žiaci stratili chuť sa vzdelávať. Možno je to tým, čo vidia okolo seba. Sú vo veku, kedy už intenzívne vnímajú čo sa deje okolo nich a účelovo sa tomu prispôsobujú. Vidia aj to, že vzdelanie a vzdelávanie stratilo hodnotu lebo:

1. Študovať môžeš čo chceš, aj tak ti to bude na dve veci. Dôkazom je len asi 8% absolventov pracujúcich v odbore, ktorí vyštudovali.

2. Prakticky nič nemusíš obetovať preto, aby si mohol študovať čo chceš, pretože ťa zoberú kde chceš.

A takto sme sa v spoločnosti pripravili o silný prvok vonkajšej motivácie, keď už tá vnútorná u väčšiny nefunguje. Žiaci so slabými výsledkami idú študovať gymnáziá a s ešte slabšími maturitné odbory na SOŠ. Žiaci, ktorí by boli vynikajúci remeselníci sa trápia s rozbormi básní, cudzími jazykmi, matematickými či chemickými rovnicami. Žiaka to nebaví, učiteľ šalie a úroveň celej triedy je... to si už domyslíme.

Celkový výsledok tejto demokracie je nedostatočná remeselná zručnosť, ako aj pripravenosť na vysokoškolské štúdium u absolventov stredných škôl. Po „úspešnom“ vyučení sa, vyučenci odchádzajú do praxe, kde sa ťažko uplatňujú pre nedostatočné zručnosti. „Úspešní“ maturanti odchádzajú na štúdiá na VŠ, kde veľa z nich pokračuje v podstate pre potreby spoločnosti v nepotrebnom štúdiu alebo naopak v prípade výberu kvalitnejšieho štúdia, často precitnú zo sna svojej dokonalosti, pretože nezvládnu základné skúšky matematického, fyzikálneho, chemického alebo biologického zamerania.

Na mieste je otázka: Čo s tým?

Už tu bol pokus o zavedenie prospechových limitov pre prijatie na SŠ z dielne ministra Čaploviča. Bol odsúdený na neúspech možno aj preto, lebo známka zo školy má nízku výpovednú hodnotu o skutočných vedomostiach žiaka – iná škola, iný výsledok, iná známka.

Na druhej strane, zavedenie určitého limitu potrebného na prijatie na určitý typ školy a štúdia, ktorý by bol silným vonkajším motivátorom pre žiakov a aj ich rodičov, dnes jednoznačne chýba. Žiak už od 6., 7. triedy vie, že ho prijme prakticky ktorákoľvek stredná škola bez ohľadu na jeho výsledky. A preto načo by sa učil, však učenie bolí, tak prečo si spôsobovať bolesť.

Nástroj na realizáciu tohto kroku už máme k dispozícii. Je ním Testovanie 9. Samozrejme v súčasnej podobe je nepoužiteľný. Nezohľadňuje celý rozsah učiva ZŠ. Avšak po jeho rozšírení napríklad na 3 testy ( SJ, MAT + FYZ, CHE + BIO), získame 3 percentuálne hodnoty, ktoré by mohli nahradiť aj prijímacie skúšky na SŠ. V režime napríklad 3x nad 75% výber akejkoľvek školy, 3x nad 50% výber akéhokoľvek maturitného aj učebného odboru okrem gymnázia, výsledok pod 50% umožňuje štúdium učebného odboru s možnosťou nadstavby po 3 rokoch alebo opakovanie testovania o rok. Každý žiak by sa dostal na také štúdium, na aké v danom čase reálne aj patrí bez diskvalifikácie do budúcnosti.

Uvedomujem si, že existujú aj výnimočné prípady (mimoriadni matematici...), ktoré vieme vyriešiť výnimkou. Predsa výnimky máme na to, aby potvrdzovali pravidlá a nie aby ich tvorili, čo je ale bežná prax tvorcov slovenských prebyrokratizovaných predpisov.

Aby žiak bol naozaj motivovaný dosahovať sebe zodpovedajúce výsledky, podporme jeho vnútornú snahu vonkajším impulzom a zaveďme k Testovaniu 5 a 9 aj Testovanie 7 a 8. Žiak bude počas celej ZŠ vedieť nielen to, na akej úrovni sa so svojimi vedomosťami nachádza, ale aj to, k čomu ho to v budúcnosti oprávňuje. A aby sme to neprebyrokratizovali a nepretestovali, posielajme testy pre 7. a 8. ročník školám aj s kľúčom odpovedí, ako dobrovoľné testovanie s cieľom pripraviť žiakov na testovanie v 9. ročníku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?